Už dlhšie sa venujeme cestovaniu, a vždy, ak sme navštívili nejakú krajinu, tak sme v nej prešli plno miest. Stále sme sa museli spoliehať na spoje, check-in a check-out na hoteloch. 

Na instagrame sme si všimli, že niektorí využívajú na cestovanie karavan. Rozhodli sme sa, že to skúsime aj my, aj keď sme sa zo začiatku obávali veľkosti auta.  A tu začal náš výlet.

Vydali sme sa skoro ráno smer Žilina, kde sídli Karavan.za, dohodnutý sme boli na presný čas, čiže nás už očakávali. Auto bolo TIP-TOP pripravené, a nasledovala cca 40-minutová inštruktáž okolo auta. Keďže v aute sa nachádza voda, sprcha aj dostatok elektriny, bolo potrebné nám vysvetliť, ako všetko funguje. 

Po inštruktáži sme sadli do auta, naštartovali a išli. Prvé kilometre boli poznávacie, ale na auto sa veľmi rýchlo dalo zvyknúť, nebolo to tak ťažké, ako sme sa obávali. 
Rozhodli sme sa, že naša prvá destinácia bude Bobrovník, kde sa nachádzajú miesta na super kempovanie alebo divoké parkovanie. Na hľadanie miest ohľadom kempovania/parkovania určite odporúčame aplikáciu park4night, tou sme sa riadili celý čas aj my. 

Čo najskôr sme opustili diaľnicu, aby sme si užívali okresné cesty a pomalú jazdu, ktorá sa v karavane dá neskutočne užívať. Celý deň nám pršalo, čiže žiadne autá sme cestou ani nestretli, a cítili sa ako v úplnej divočine. Jedlo sme si nakúpili v najbližšej kolibe a zaparkovali sme auto na mieste, kde si môžeme užiť aj super výhľad. 

Na prvý deň sme mali naplánovanú turistiku na Čerenovú skalu, no príroda naše plány zmenila a keďže nám celý deň pršalo, tak sme sa rozhodli, že si spravíme podrobnú prehliadku interieru auta a budeme oddychovať a sledovať z poza okna prírodu. 

Druhý deň sme sa zobudili zase do daždivého dňa, ale už sme očakávali aj zlepšenie počasia na neskoršie hodiny. Išli sme si kuknúť Liptovskú Maru a do GPS sme si zadali destináciu Ždiar-Strednica, kde sa nachádza obrovské parkovisko so super výhľadom na Belianske Tatry. Po zaparkovaní auta sme si na plynovom sporáku spravili kávičku a vychutnali sme si ju pri pohlade na okolitú prírodu.

Neskôr sme sa vydali zase do miestnej koliby, kde sme si nakúpili ďalší obed. I keď sa v karavane dalo variť aj umývať riad, my sme sa rozhodli, že stravovať sa budeme v miestnych kolibách, nech aspoň trošku podporíme miestne podniky. My aspoň ušetríme čas, tým že nebudeme musieť variť. 

Počas obedu sme si užívali výhľady na hory, ktoré by nám neponúkla ani reštaurácia. 

Takýmito výhľadmi si nás cestovanie karavanom viac a viac získavalo. Ale keďže prichádzalo aj k zlepšeniu počasia, rozhodli sme sa, že navštívime Kostol sv. Anny  v Tatranskej Javorine. 

Na horských cestách si cez veľké okná karavanu dokážete ešte o niečo viac užívať výhľady ako z obyčajného auta. Neviem prečo, možno je to tými oknami, možno je to tým vyšším posedom. Ale cestovanie karavanom má svoje čaro, ktoré nám osobné klasické auto nevie ponúknuť.

Večer sme zase auto zaparkovali na noc v Ždiar-Strednica, a síce pršať prestalo ale postupne bolo počuť ako sa silný vietor opiera do auta. To nám ale vôbec nevadilo, ani klasická tatranská zima. Auto má samostatné vykurovanie, ktoré nás držalo celú noc v teple. A noc na opustenom parkovisku začala.

Na ďalší deň nás už vítalo slnko a fakt krásne počasie. Rozhodli sme sa, že sa pôjdeme pozrieť do Osturne, prechádzali sme krásne okresné cesty, kde sme nestretli ani jedno auto a všade vôkol nás boli hory a stromy. Jednoducho paráda.

Osturňa nám, žiaľ, neponúkla výhľady, aké sme videli na fotografiách, keďže oblačnosť nad Tatrami bola vysoká. Nevadí, presunuli sme sa ďalej na Lesnícke sedlo cez Červený Kláštor. Už v diaľke sme videli poľské Tri Koruny, až mal človek problém sa sústrediť na cestu, keď videl pred sebou tú krásu. Ale momentálne to bolo miesto, ktoré prechádzame, keďže nás čakalo Lesnícke sedlo, ktoré sa nachádza nižšie na fotografiach, čo viac k tomu napísať? Krása.

Zamierili sme si to do kempu v Červenom Kláštore, keďže sme si chceli vychutnať aj pravý a prvý kemp na našej ceste, kde je poriadna sprcha a WC. Do kempu viedla tak úzka cesta, až sme sa modlili, aby pred nami nešlo žiadne auto. Tam by začala zábava. No po príchode do kempu sme aj pochopili, prečo žiadne auto pred nami nešlo. Kemp bol zatvorený. Po telefonáte nám ale dovolili nocovať na tomto mieste bezplatne, ale upozornili nás, že WC ani sprcha nebudú funkčné. Nevadí. Vyložili sme si kempovacie stoličky, ktorými je vybavený každý karavan, a užívali sme si výhľady na okolitú prírodu. Večer sme si v sprche, ktorá sa nachádza v aute, umyli aspoň vlasy, keďže na normálnu sprchu bola vonku zima. Prešli sme sa trošku po Červenom Kláštore, a žiaľ, tuto bol veľký problém nájsť reštauráciu, keďže zo 6, čo sme navštívili, bola iba jedna, a to posledná, otvorená. Most, po ktorom sa dalo prejsť na poľskú stranu, bol tiež uzavretý. Celkovo sme okrem nás iných turistov v  meste nestretli.

Tým, ako sa začínala noc, v okolí karavanu sa začalo pohybovať viac a viac zveri, a v noci sme si pred karavanom všimli kopu jeleňov, ktoré sa kŕmili na lúke. Sranda, i keď si nás všimli, neušli. Aspoň sme vedeli, že okrem nášho psa nám spoločnosť robia jelene. O to bolo adrenalínovejšie ísť v noci na WC.

Ten kľud, aký sme zažívali v kempe, a to ticho, bolo fakt úžasné, a verím, že po iné roky tu už zvyklo byť veľa ľudí, ktorí sútiež fanúšikovia kempovania. Takto bol celý kemp len pre nás. 

Tu sme asi aj najdlhšie spali a zobudili sme sa až okolo 10tej. A čakala nás najdlhšia cesta z nášho výletu.

Rozhodli sme sa, že z Červeného Kláštora budeme pokračovať k Hriňovej, kde si kukneme miestne lazy. Cestu sme si plánovali cez Telgárt, kde sme si museli odfotiť ikonický viadukt, a chceli sme ochutnať aj Muránske buchty, čo sa nám aj podarilo, ale práve prebiehali práce na cestách, ktoré nás zbrzdili o dobrú hodinu. Ale keďže pánom času sme boli my, tak nám to až tak neprekážalo, i keď sme z cesty už boli unavení. Zastavili sme sa najprv v Štoliansku, kde sme pôvodne chceli nocovať.

Nejaký miestny nám nenapadne naznačil, že s našim nápadom sa veľmi nestotožňuje. Tak sme sa pre istotu presunuli ku kostolu, ktorý sa nachádzal v Krivci. Nachádzalo sa tu fakt obrovské parkovisko a výhľady boli tiež super.

Teraz nás ale čakalo skoré vstávanie, keďže bol pred nami posledný deň a rozhodli sme sa, že posledné hodiny si užijeme niekde pri Žiline, kde si nájdeme rybník. 

Prvý rybník, ktorý sme našli, bol zatvorený, ale druhý bol otvorený. Miestnych rybárov sme sa spýtali, či im nebude vadiť naša prítomnosť, a začalo naše oddychovanie. 

Preberali sme si v myšlienkach, čo sme vďaka karavanu všetko navštívili v krátkom čase, a aké musí byť úžasne vlastniť takéto auto. Slobodne cestovať a nocovať na “rebela”, prípadne nocovanie v kempoch. Je to cestovanie, ktoré nás fakt očarilo, a rozhodli sme sa, že najbližší výlet, na ktorý budeme môcť ísť, bude zase určite karavanom od karavanZA. Je ešte mnoho miest, ktoré máme v pláne navštíviť.

Na fotografiách vidieť aj nášho štvornohého parťáka Síriusa, ktorý túto cestu s nami absoloval, a zvládol to úplne super, a môžeme pokojne povedať aj zaňho, že sa mu ľúbilo.

Ak by vás zaujímalo, ako sme na tom boli s vodou, tak nám pri odovzdávaní ostalo 60% vody, čiže nádrž je ozaj veľká. S elektrinou sme nikdy nemali problém, i vďaka solárnym panelom, a auto malo spotrebu cca 8L/100km.

Autor: Jašurek Nikolas, @tulave_nohy